Radikalizácia spravidla nevzniká zo dňa na deň. Môže ísť o postupný proces, pri ktorom sa menia postoje, spôsob komunikácie, správanie dieťaťa alebo obsah, ktorý vyhľadáva a zdieľa. Významnú úlohu pritom môže zohrávať aj online prostredie – sociálne siete, videá, diskusné skupiny, herné komunity či uzavreté chaty.
Je dobré vedieť, že rizikový obsah nemusí na prvý pohľad pôsobiť nebezpečne. Deti a mladí ľudia sa s ním môžu stretnúť prostredníctvom videí, komentárov, meme obrázkov, online hier alebo komunít, ktoré spočiatku pôsobia iba ako zábava. Postupne sa však môžu objavovať nenávistné postoje, manipulácia, znevažovanie určitých skupín ľudí alebo ospravedlňovanie násilia.
Samotný jeden prejav ešte neznamená, že sa dieťa radikalizuje. Pozornosť je však vhodné zvýšiť najmä vtedy, ak sa objaví viacero výrazných zmien naraz alebo sa postupne stupňujú.
Čo si môžeme všímať?
• náhle a výrazné zmeny v správaní, názoroch alebo okruhu kamarátov,
• rastúcu nenávisť alebo pohŕdanie určitými skupinami ľudí,
• používanie nenávistných alebo extrémistických symbolov a vyjadrení,
• ospravedlňovanie násilia alebo jeho vnímanie ako prijateľného spôsobu riešenia problémov,
• intenzívny záujem o násilný alebo extrémistický obsah na internete,
• výrazné delenie ľudí na „my“ a „oni“ a odmietanie iných názorov,
• narastajúcu izoláciu, uzatváranie sa alebo výraznú zmenu správania.
Čo môžeme ako rodičia urobiť?
Predovšetkým sa s deťmi rozprávajme. Zaujímajme sa o to, čo sledujú na internete, čo ich zaujalo, s kým komunikujú a prečo ich určité názory alebo témy oslovujú. Namiesto okamžitého hodnotenia alebo zákazu je dôležité vytvoriť priestor, v ktorom sa nám dieťa nebude báť povedať aj veci, s ktorými nemusíme súhlasiť.
Zaujímajme sa nielen o to, koľko času dieťa trávi online, ale aj o to, čo tam sleduje a s kým komunikuje.
Rozprávajme sa s deťmi aj o tom, že nie všetko, čo na sociálnych sieťach vyzerá presvedčivo, musí byť pravdivé. Učme ich overovať informácie, premýšľať nad tým, kto obsah vytvoril a s akým zámerom.
Ak si všimnete výraznejšie zmeny v správaní svojho dieťaťa alebo Vás niečo znepokojí, neváhajte sa obrátiť na školu. Spoločná komunikácia rodiča, dieťaťa a školy nám môže pomôcť situáciu včas zachytiť a citlivo riešiť.
Bezpečnosť detí je spoločnou úlohou školy aj rodiny.
Všímajme si ich, počúvajme ich a rozprávajme sa s nimi. Aj obyčajný záujem a otvorený rozhovor môžu byť veľmi dôležité.